Tiež vás desí, keď sa čas od času ručička váhy posunie smerom k vyšším hodnotám? Tiež si potom vždy sľubujete, že hneď od zajtra, prípadne od pondelka či od prvého, už naozaj začnete cvičiť a nájdete nejakú skutočne zaručenú diétu?
Možno si lámete hlavu nad tým, prečo práve vy priberáte už len pri pohľade na rožok, a vaša sestrenica sa napcháva knedľami a omáčkami a je stále ako prútik. Spravodlivosti sa, bohužiaľ nedovoláte, ale na niektoré otázky sa vám aspoň pokúsime odpovedať.
Prečo je boj s obezitou taký ťažký?
Na vine je zložitý komplex látok, ktoré veľmi prísne regulujú energetickú bilanciu. My ľudia sme po našich predkoch zdedili genetickú výbavu, ktorá sa však do doby všeobecného blahobytu, hojnosti, pohodlia a nadprodukcie vôbec nehodí. Gény ovládajúce a koordinujúce desiatky až stovky hormónov sa behom miliónov rokov evolúcie stále zdokonaľovali, aby umožnili jedincom prežiť obdobie neúrody a hladu. Človek bol tak naprogramovaný k akumulácii energie, aby prečkal nepriaznivé obdobie. Ešte v stredoveku trápil Európu hladomor, dokonca ani v XX. storočí sa vojnové a povojnové obdobie neobišlo bez hladomoru. V tejto dobe sa vyselektovala skupina ľudí so značným sklonom k obezite. To je neradostná bilancia.
Prečo niekto tlstne viacej, aj keď je menej?
K obezite dochádza, pokiaľ je výdaj energie nižší ako jej príjem. Tento jednoduchý fyzikálny zákon známy už zo školy. Do príjmu potravín však zasahuje centrálny nervový systém cez celý rad kompenzačného mechanizmu a pomocou spätných väzieb sa pokúša rýchlu zmenu v príjme potravín prekonať, a to buď šetrením energie, alebo naopak zvýšeným výdajom. Akonáhle sa geneticky naprogramovaná váha vychýli, či už smerom dole alebo hore, rozbehne sa kaskáda procesov, ktorá zmene bráni. To je dôvod, prečo je chudnutie pomocou rôznych diét tak ťažké a často neúspešné.
Obezita je z veľkej časti predurčená. Výdaj a príjem potravín je však u človeka ovplyvnený už v období pred jeho narodením. Ukazuje sa, že novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vo svojom ďalšom živote sklon k obezite. Ako by bol malý človiečik ešte v maternici matky naštartovaný a naprogramovaný k šetreniu energie pre prípadný nedostatok potravín v krutom mimomaternicovom živote. Naopak novorodenci s normálnou či mierne vyššou váhou nemávajú neskôr s nadváhou problémy.
Ten, kto nikdy obézny nebol, môže prijímať až o 15 % energeticky bohatšiu stravu, pretože dokáže zvýšený príjem spáliť, než by pribral na váhe.
Naopak obézny človek musí počítať s tým, že akonáhle zníži kalorický príjem, jeho organizmus zareaguje na túto nepriaznivú situáciu spomaleným metabolizmom a bude sa brániť chudnutiu zníženým výdajom energie. Stačí len niekoľkotýždenná či dokonca niekoľkohodinová diétna nedisciplinovanosť a niekoľkoročné úsilie príde na vnivoč ("jojo" efekt).
Udáva sa, že táto redukcia výdaja energie môže u obézneho pacienta držiaceho nízkokalorickú diétu trvať 3-5 rokov, t.j. obézni pacienti, ktorí schudli, sa pokladajú za vylúčené najskôr vtedy pokiaľ dokážu udržať zníženú váhu 3-5 rokov a aj potom si musia dávať veľký pozor na to, čo jedia, pretože sklon k obezite majú zrejme geneticky dané.
Čo je to psychológia jedla?
Dôležitou pomocou pri liečbe obezity môže byť aj rozbor našich stravovacích návykov. Spúšťacie mechanizmy, návyky, si veľakrát ani neuvedomujeme.
