Plocha kože je 1,5 – 2 m², čo je asi 5 – 9 % celkovej hmotnosti človeka. Pokiaľ by ste niekoho stiahli z kože, bude tento orgán vážiť asi 20 kg so všetkými svojimi vrstvami – pokožka, zamša a podkožné tkanivo. Priemerná hrúbka pokožky je asi 0,03 mm. Pokožka je spolu so zamšou tenšia u detí a žien, rovnako ako v starobe.
Najtenšia koža je na očných viečkach, uchu, predkožke penisu, najhrubšia na chrbte, dlaniach a chodidlách nôh. Podkožné tkanivo je 2× hrubšie u žien a nič na tom nezmení ani diéta. Pokožkou môžete odpariť aj litre telesnej vody a stratiť veľké množstvo tepla. Je známych viac ako 300 kožných ochorení a ochorení, ktoré sa prejavujú aj na koži. A viete, že viac ako 55 % žien udáva, že má citlivú pleť?
Koža má svoju písomnú históriu. Napríklad prvé dochované písomné zmienky o kožných ochoreniach pochádzajú z obdobia starovekého Egypta, kde je popisované ochorenie na lepru. Francúzsky chirurg Guy de Chauliac (14. storočie) zase opísal červené škvrny na tvári a zdurený nos, teda chorobu známu ako ružienka. Mnoho prejavov kožných ochorení je opísaných tiež v diele anglického dramatika Williama Shakespeara.
Z pohľadu vývojovej biológie je koža pomerne mladou a sofistikovanou súčasťou organizmov. Jednobunkové organizmy majú na svojom povrchu iba cytoplazmatickú membránu. Pokožku majú až bezstavovce (červy), ktorá môže byť na povrchu potiahnutá vrstvou vosku, tzv. kutikulou. Hmyz máva pokožku spevnenú zasa chitínom, ktorý vystužuje a chráni jeho telo. Mäkkýše majú pod pokožkou aj zamšu. Pokožka obojživelníkov je veľmi tenká, obsahuje lymfatické vaky a hlienové žľazy. Ryby majú povrch tela pokrytý šupinami vyrastajúcimi zo zamše i pokožky. Pokožka plazov je veľmi hrubá a suchá a u plazov ani vtákov neobsahuje žľazy.
Podobu kože, na akú sme zvyknutí a o akú stojíme, majú až stavovce. Človek sa líši ešte tým, že nie je príliš chlpatý. Voľným okom je ľudská koža viac-menej hladkého povrchu. U belochov má ružovkastú farbu. V telových otvoroch prechádza do sliznice. Hrúbka kože je na rôznych miestach rozdielna. Tam, kde dochádza k veľkému tlaku (chodidlá nôh, ruky) je hrubšia, naopak, napr. v okolí pohlavných orgánov je veľmi jemná a tenká.
Koža je aj za normálnych okolností bohato osídlená miliardou mikroorganizmov. Niekedy sa im podarí preniknúť pod kožu a vzniká miestna infekcia. Podobne napádajú kožu rôzni paraziti. Porucha vyprázdňovania mazových žliaz vedie často k ich upchávaniu a druhotnej infekcii. Pri poruche rohovatenia sa neodlupujú zrohovatené bunky, koža šupinatie a stáva sa červenou. Pri poruche prekrvenia kože alebo zhoršenom hojení vznikajú rôzne vredy. Aj kožu postihuje zhubné bujnenie. Pokiaľ dôjde napr. pri popálení k výraznému porušeniu kožného povrchu, otvorí sa široká cesta pre vstup baktérií a ďalších škodlivín do organizmu. Tiež sa stráca veľké množstvo tekutín. Poškodenie kože tiež býva prejavom ochorenia vnútorných orgánov.
Čo z toho všetkého vyplýva? Že je koža veľmi dôležitým orgánom, ktorý si vyžaduje perfektnú starostlivosť. Je to náš štít pred okolitým svetom a každé „brnenie” je potrebné riadne udržiavať, aby plnilo svoju správnu funkciu.
